Predaj a servis zváračiek - zváracích agregátov
Zvariteľnosť materiálov - ocelí, liatín, medi a jej zliatín
Tavné zváranie je spájanie kovových materiálov do nerozoberateľného celku vzájomným pôsobením tepla a tlaku, resp. iba tepla alebo iba tlaku, podľa potreby aj za použitia prídavného materiálu. Medzi tavné spôsoby zvárania patrí :
Zváranie plameňom, ktoré je jedným z najstarších spôsobov zvárania je čoraz viac vytláčane zváraním elektrickým oblúkom. Používa sa najmä v malých prevádzkach (napr. autoopravovne) a jeho hlavnou nevýhodou oproti oblúkovému zváraniu je širšia teplom ovplyvnená oblasť materiálu, doba zvárania a väčšie riziko vzniku chýb. Nevýhodou oblúkového zvárania je zas závislosť na elektrickej sieti.
Pre dosiahnutie kvalitného zvaru pri oblúkovom zváraní je potrebné izolovať roztavený kov od nepriaznivého vplyvu okolitého vzduchu. Pre tento účel sa vytvára tzv. ochranná atmosféra v okolí zvaru použitím inertných (nereagujú s roztaveným kovom – Ar, He) a aktívnych (reagujú s roztaveným kovom CO2, H2) plynov. Podľa ochrannej atmosféry a zváracej elektródy rozlišujeme 3 druhy oblúkového zvárania :

Tavné zváranie
Veľmi rozšírené najmä pre možnosť automatizácie, je veľmi vhodné pre hromadnú výrobu. Zvarový spoj vzniká natavením základných materiálov teplom, ktoré vznikne prechodom elektrického prúdu a spolupôsobením prítlačnej sily. Najpoužívanejšie spôsoby odporového zvárania :

Bodové zváranie
(1-Zvar, 2,4-Zváracia elektróda, 3-Zvaraný dielec, 5-Zdroj prúdu)
Používa sa napr. na zváranie plastov, medi, hliníka a pod. Podstata spočíva vo vložení zváraných materiálov medzi hrot a nákovku a ich vzájomnom stlačení. Do hrotu sa potom privádzajú ultrazvukové kmity, ktoré svojim mechanickým pôsobením na materiál, za spolupôsobenia prítlačnej sily, vytvoria bodový zvar.
Zváranie chrómniklových ocelí, niklu a titánu. Plazmový oblúk možno vytvoriť zúžením elektrického oblúka pomocou výtokovej dýzy s veľmi malým priemerom. Ako ochranný plyn sa najčastejšie používa argón
Laserový lúč, ktorý vznikne nabudením rubínového kryštálu xenónovou výbojkou, sa pomocou optiky koncentruje do miesta zvaru. Teplo dopadajúceho lúča sa koncentruje do veľmi malého bodu, čím sa materiály natavujú a vytvára sa zvar.